Kráľovná pálenice

Autor: Martin Marušic | 30.5.2007 o 14:55 | Karma článku: 11,45 | Prečítané:  30847x

Pozná ju iba úzky okruh zasvätencov. Niektorí o nej v živote nepočuli, iní síce počuli, ale nikdy ju neochutnali. Jej plody sú liečivé, pálenka z nej je to najcennejšie, čo sa dá v našich končinách vypáliť. Poznali ju už starí Rimania, popísal ju otec botaniky Carl Linné, ale málokto ju pozná. Sorbus domestica alebo jarabina oskorušová, hovorovo oskoruša.

Zatiaľ čo na čiernom trhu sa cena litra kvalitnej slivovice (52%) momentálne pohybuje okolo 400 Sk, pálené z oskoruše sa za štyri stovky predávalo ešte pred prevratom. Nedávno som sa po dlhšej dobe počul o človeku, ktorý s ňou obchoduje. Liter po 1700Sk. Keď si započítame ešte skutočnosť, že čierny trh je bez dane, tak cenovo jej môže konkurovať máločo. Zvyčajne jedinou možnosťou, ako sa k nej dostať je byť obdarovaným. Hlavným dôvodom vysokej ceny je veľmi dobrá chuť, nesmierná vzácnosť stromu a ťažkosti s jeho rozmnožovaním. U nás rastie hlavne v južnej časti Slovenska, v teplých oblastiach. Povery hovoria, že na to, aby z plodu vyrástol strom, musí prejsť tráviacim traktom nejakého živočícha, najlepšie vtáka. Seriózni vedci síce tvrdia, že to nie je pravda, osobne som to ale raz skúsil bez vtákov a nevyklíčil mi ani jeden plod, hoci niektoré zdroje udávajú až sedemdesiatpercentnú klíčivosť. Priamo pod stromami máme kompostovisko a nič. Ďalší háčik je v tom, že strom musí mať aspoň 30 rokov, kým začne rodiť a aj to nerodí hneď vo veľkých množstvách. Pamätníci mi vraveli, že kedysi to bol oveľa bežnejší strom samostatne rastúci uprostred polí. To tiež podporuje teóriu o nutnom zjedení vtákmi. Údajne počas združstevňovania ich veľa vyrúbali, lebo družstevníci si nemohli dovoliť mať uprostred lánu strom.

 

Pre vážených biológov bola oskoruša dosť dlho veľkou neznámou a aj ich súčasné poznatky dosť odporujú mojim skúsenostiam. Istá je len múdrosť, ktorú vedeli už starí Rimania, že jej konzumácia pomáha pri chorobách tráviaceho traktu. Plod oskoruše býva do troch centimetrov veľká malvica jablkovitého alebo hruškovitého tvaru. Zhodou okolností sa v našom sade vyskytujú obe modifikácie (Nie som odborník na botaniku, ale čo som vyrozumel, nejedná sa o poddruhy). Všade sa dočítam, že hneď po dozretí nie je vhodný na konzumáciu. Ten jablkový je síce trochu tvrdý, ale jesť sa dá. Ten hruškovitý sa dá schrúmať úplne v pohode. Má trochu nevýraznú chuť podobnú hruške. Vynikajúce sú oskoruše po uhniličaní (odborne zmäknutí). Inak povedané, keď už trochu zhnijú. To sa udeje asi za týždeň po odpadnutí zo stromu, častokrát ale aj priamo na strome a padnú dole zmäknuté. Po opadnutí zo stromu bývajú žlto-červené, po uhniličaní získajú modrú až hnedú farbu. Plod sa stane oveľa sladším a má už svoju svojskú chuť, kde trochu cítiť aj hnilobé procesy. Keď som bol malý, nenávidel som ich, teraz si ich často len tak schuti zajem. Dajú sa aj sušiť. Takmer v každom článku o oskoruši sa spomína, že je výbornou potravou pre vtáky, čiernu, vysokú zver, líšky a zajace. Za dlhé roky som ale našťastie nikdy nepozoroval, že by nejaké zviera žralo našu budúcu pálenku, ani po žiadnej hostine pod oskorušou nikdy neostala žiadna stopa. Pritom líšku otec vyháňal zo stodoly, zajaca som skoro pristúpil na dvore, srnec si pravidelne šúcha parohy o naše mladé stromy, ale oskoruší sa im nechce. Raz som niekoľko podhodil sliepkam, ale nevrhli sa na to. Spomína sa tiež, že ožiarenie kvetov bleskom dokáže kvet zbaviť schopnosti zarodiť. Toto ale už trochu pripomína Andersenovu tvorbu, ale nikdy sme si nevšimli nič, čo by túto teóriu potvrdzovalo.

 

Kvas z nich je mimoriadne hustý a zvyčajne sa riedi vodou. Je tiež dosť podstatné vystihnúť správnu dobu pálenia. Keď s ním ale prídete do pálenice, hneď sa z vás stanú VIP pestovatelia a príde sa na neho pozerať a mudrovať celá dedina. Naposledy iba starosta prišiel štyrikrát ogrnuvat (nárečovo popozerať, pichúť nos a bez roboty odísť). Smola je tá, že strom niekedy zarodí tak, že si sadnete a iba čo dočiahnete z miesta nazbierate desaťlitrový kýbel a inokedy beháte celú jeseň hore-dole a ťažko máte dvesto litrov z troch stromov. Sú popísané prípady, keď jeden strom zarodil viac ako tonu ovocia. Ak je ale plodov skutočne veľmi málo na samostatné pálenie, dá sa to dosť obstojne zmiešať s planou hruškou.


Oskoruša pochádza z oblasti Stredozemného mora. Vyskytuje sa hlavne na Apeninskom polostrove a Balkáne, ale nájdeme ju aj na Pyrenejskom polostrove, Kryme, v Malej Ázii a v severnej Afrike, Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku a južnom Walese. Na Slovensku rastie najmä na juhozápade a juhu krajiny. Oskoruša je veľmi zriedkavá drevina, v Rakúsku a Švajčiarsku je zákonom chránená. Krčmové reči u nás hovoria, že za jej vyrúbanie je u nás pokuta až sto tisíc korún, ale nikdy som sa nezaujímal pravdivosťou tohto tvrdenia, lebo nemám záujem ju sťať. V literatúre sa dá nájsť, že vo Švajčiarsku je približne 170 stromov, v Luxembursku 33, v Grécku a Nemecku 4000 v štátoch bývalej Juhoslávie asi 10 000 stromov, na južnej Morave asi 500. Najviac ich rastie v Taliansku, Francúzsku a Španielsku.

 

Prvá známa písomná zmienka o nej pochádza už z antického obdobia od Teophrasta (371 - 285 pr n. l.), ktorý opisuje jej plody ako hruškovité s rozličnou chuťou. Už v dobe Rímskej ríše boli plody oskoruše vyhľadávaným ovocím. Údajne ju vysádzali pozdĺž svojich ciest a týmto spôsobom sa zrejme dostala do miest jej dnešného rozšírenia. Dioskorides (60 roky n. l.) vo svojom päťzväzkovom diele „De materia medica" uvádza, že jej plody sa dajú aj po vysušení využiť pri črevných ochoreniach. Aj u stredovekých autorov sa rozkrojené a vysušené plody oskoruše uvádzajú ako liečivo pri črevných ťažkostiach a nechutenstve. Cadamosto (15. stor.) jej dokonca prisúdil vlastnosť, že chráni pred cholerou, čo je dosť pochybné. Spomína ju aj Juraj Fándly vo svojom diele Zeľinkár (1793).

 

Oskoruša sa dožíva až 200 rokov. Našim stromom nikto vek nehádal, ale dá sa predpokladať, že majú viac ako sto. Vysoké sú do dvadsať metrov. Najstarší známy strom je údajne pri moravskom meste Strážnice a má cez 400 rokov. Na Slovácku sa aj usporadúvajú slávnosti oskoruše, nachádza sa tu jej múzeum a dostalo sa mi do uší, že sa tam dajú aj kúpiť sadenice. U nás panuje názor, že oskoruša sa nedá vypestovať, ale iba nájsť, vykopať a presadiť. Na Morave je teraz s oskorušami veľký boom. Jedno občianske združenie vo veľkom rozširuje jej sadenice. Uvidíme, ako dopadne ich experiment. Každopádne, mňa sa to už týkať nebude, lebo kým tie ich pokusné stromy začnú rodiť v skutočne relevantnom množstve, ja už tu nebudem. :-) Je to beh na dlhú trať a oskoruša navyše potrebuje veľmi veľa miesta v sade, takže tak ľahko sa do dvorov a záhrad nerozšíri. Jabloň niekedy zarodí aj rok po zasadení, z oskoruše nebudete mať 40 rokov prakticky nič.

 

Systematické zaradenie:


Ríša - Rastliny (Plantae)
Oddelenie - krytosemenné (Magnoliophyta)
Trieda - dvojklíčnolisté (Magnoliopsida)
Rad - ružotvaré (Rosales)
Čelaď - ružovité (Rosaceae)
Podčelaď - jabloňovité (Maloideae)
Rod - jarabina (Sorbus)
Druh - jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.)

 

Fotogaléria:

 

Tak toto je oskoruša s plodmi hruškovitého tvaru nachádzajúca sa v našom sade.

 

1.JPG

 

Toto sú dve s plodmi jablkovitého tvaru. Je jasné, že na strome samotnom to poznať nie je. Doteraz sme sa celkom nezhodli, či sa jedná o dva stromy pri sebe, alebo o jeden.

 

2.JPG

 

No a pohľad na celú skupinu.

 

3.JPG

 

Ešte jeden záber na samostatne stojacu, tentokrát z druhej strany. Milovníci stromov si dúfam prídu na svoje.

 

4.JPG

 

Pri hornom zábere som stál pod štvrtou oskorušou, ktorá sa nachádza v jarku spolu s bukmi a jednou lipou, takže sa jej tak nedarí zarodiť. Inak podporuje tvrdenie, že v lesnom poraste dokáže výškovo prerásť duby, lebo je o dosť vyššia, ako tamtie tri. Jej plody sú jablkového tvaru.

 

5.JPG

 

No teraz sľubované plody. V tomto ročnom období vyzerajú buď takto:

 

6.JPG

 

alebo potom takto:

 

7.JPG

 

Takže som si pre lepšie dotvorenie obrazu pomohol internetom.

 

8.jpg

 

Aby si aj botanici prišli na svoje, ešte fotky listov a kôry.

 

9.JPG

 

 

10.JPG

 

Na záver som na internete našiel aj mapu rozšírenia tohoto stromu.

 

11.jpg

 

Dúfam, že som čitateľom trochu rozšíril obzory a prajem pekný deň. :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Súd vypočúval Bašternákovu správkyňu, riešili aj skrytý majetok

Sudkyňa, ktorá konkurz dozoruje, povedala viacero nových informácií.

Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby ukázali, že ani Orbán nie je večný

Voľby v Poľsku a Maďarsku ukázali rozdelené krajiny.


Už ste čítali?