No ale nemusia hovoriť česky vždy. 10.07.2003 som s dvoma kamarátmi išiel na Východnú Vysokú. Vo Velickej doline už pod vodopádom pršalo, neskôr bola viditeľnosť asi 15 metrov a jeden kamarát prehlásil, že on túru ešte nikdy nevzdal a druhý vtedy asi 15 ročný, bol tiež nadržaný, že ideme ďalej. Nakoniec sme to otočili až pod Okrúhlym kopcom a cestou dole sme ešte zažili búrku.
Na túto príhodu som si spomenul na Teplitzer Hütte. Nad dverami bola napísaná zaujímavá myšlienka.
Majster je ten, kto vie túru v správny moment otočiť a nie ten, kto sa za každých okolností dostane na vrchol.
(Kliknutím na obrázky sa zobrazia v plnom rozlíšení)
Zhodou okolností som sa zrovna v tých miestach otočil minulý rok, keď som išiel na Agglspitze. Vo výške asi 2800 metrov sa mi prestalo páčiť počasie. Dole na úpätí som potom zmokol. Je to však čisto špekulatívne, možno by som vyšiel hore bez akéhokoľvek rizika a cestou dole by som zmokol tiež. Každopádne v roku 2003 by som išiel ďalej.
Možno na tom niečo bude, že je ľahšie sa zaťať a niečo pretrpieť kvôli dosiahnutiu výsledku ako si nechať cieľ újsť tesne pred nosom. Nebral by som to ale doslova. Raz sa mi stalo, že som išiel na Ebner Joch v Tirolsku a skončil som na salaši asi pol hodinu pod vrcholom. Proste kombinácia pohľadnej obsluhy čerstvých koláčov ma dostane vždy.
Tí Taliáni ale asi mali na mysli iné prípady, keď to nad dvere písali. Zrejme chceli, aby helikoptéra slúžila na zásobovanie ich chaty a nie na záchranu turistov.
Z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu na Becher Hütte nemajú becherovku. Človek sa vytrepe do výšky 3190 metrov a takto ho sklamú.
Nejako som sa dostal do fázy, že cesta dole mi trvá rovnako dlho ako cesta hore. Neženiem sa, keď sa mi zapáči postojím, na chatách pri zostupe tiež strávim viac času, než keď idem na vrchol. Kto vie, ďalšia fáza zrejme bude, že na kopec vybehnem a do údolia sa budem plaziť...
A na tomto mieste som si povedal, že si ľahnem, dám si čokoládu a budem hľadieť na premenlivosť oblakov. A robil som to tridsať minút. Definitívne patrím do starého železa. Žiadne naháňanie vrcholov.