Politická kultúra: postavíme si vedľa plynovej komory pártystan

Autor: Martin Marušic | 4.5.2010 o 14:00 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  1919x

V nedeľu som sa neplánovane ocitol na oficiálnej spomienke 65. výročia oslobodenia koncentračného tábora Dachau za prítomnosti nemeckého prezidenta Horsta Köhlera. Čo som si zbežne prečítal internetové vydania nemeckých denníkov, prakticky všetky vychaľovali, že po prvýkrát sa podobnej akcie zúčastnil úradujúci prezident. Všetky delegácie potom položili vence k pamätníku. Až na jednu vec, ktorú si novinári nevšimli...

Hoci tam zrejme v tú chvíľu bola najväčšia koncentrácia papalášov v Európe a zamračené s prehánkami iba umocňovali aj tak dosť pochmúrnu atmosféru toho miesta, ani jeden politik sa nezamočil. Proste oni sú zjavne iná kasta ako plebs, tak si vedľa krematória, kde ukončili životnú cestu telá niekoľko desiatok tisíc ľudí, nechali roztiahnúť záhradné šiatre akoby sa jednalo o svadbu z amerického filmu, postavili kryté pódium ako na open-air koncerte a uzavreli tento priestor. Keď som tam prišiel, práve to balili. Ako som sa dočítal, vybraným vhodným hosťom a oslavne píšucim novinárom potom prezident z pódia prečítal reč a vhodne pózujúc položil veniec pred jeden z pamätníkov. Jedna murovaná stena delila tieto záhradné stany od plynovej komory. Len aby tí správni nemuseli sušiť svoje drahé obleky alebo nebodaj držať dáždniky.

„V čele klaka1, pak cnostné rodiny,
a náruč chryzantém.
Černá saka a žena hrdiny,
v podpaží s amantem2.
Kytky v dlaních a pásky smuteční
civí tu před branou,
ulpěl na nich pach síní tanečních
s bolestí sehranou."


Karel Kryl

1 zaplatený potlesk
2 milenec

To ale nebolo všetko, iba párty nemeckého prezidenta. Pre ostatných hostí na veľkom priestranstve pred vchodom postavili stan à la Oktoberfest. Pred ním namontovali veľkoplošnú obrazovku, aby si aj ľudia mohli pozrieť, čo sa deje vo vnútri. Keď som tam prišiel, ukazovala, ako si nejakí vyvolení štrngali. Ako dôvod malo byť, že bola predstavená nejaká nová kniha o tábore. Ono ochranka síce povedala, že môže ísť do vnútra každý, keď sa niekde zaregistruje a oni ho preveria, ale ten stan bol beznádejne plný. Iste som tam prišiel kvôli inému a nevenoval som mu pozornosť. Keď som prechádzal okolo neho neskôr, tak všetci poslušne sedeli a počúvali prejav nejakého týpka.

A keď som asi o hodinu vyšiel z múzea, bol som svedkom najväčšej šaškáriny a trapošiny (alebo ak chcete klišé), aktu kladenia vencov. Köhler mal šťastie, že išiel prvý a ešte nepršalo. Napriek tomu tento druhý veniec nepoložil on (ako píšu všetky noviny), ale dvaja vojaci idúci pred ním. Potom ale začalo pršať. Perfektne upravení ale zle herecky pripravení politici vychádzali s vencami z pivného stanu smerom k pamätnej tabuli a kládli ich k hlavnému pamätníku. Okolo nich pobehovali podržtašky s dáždnikmi. Len aby na niekoho nedajbože nepadla kvapka. Pre upresnenie, to sa netýkalo len Nemcov, ale aj akéhosi zástupcu americkej armády. Proste úprimný smútok. Extrémne ich tankuje, takmer trhá žily, pomyslenie na tisíce ľuďí žijúcich v neľudských podmienkach, ale prejsť kvôli nim kúsok po daždi im príde nepredstaviteľné.

pivnystan.JPG

Spravodajské agentúry akosi opomínali vyfotiť ten pivný stan, tak aspoň môj blog prinesie jeho fotku

Potom tam boli zástupcovia organizácii združujúcich väznených s o poznanie menšími vencami a pár Poliakov a Izraelcov so zástavami, ktorých preslovy zjavne nudili. Noviny píšu, ževraj tam bolo aj približne 300 až 600 preživších. Neviem, čo si o tej trápnej komédii mysleli.

"Wir sind heute hier, um uns zu erinnern, um der Opfer zu gedenken und um unseren Willen zu erneuern, solche Untaten für alle Zukunft zu verhindern." Horst Köhler.
Dnes sme tu, aby sme si pripomenuli, spomenuli na väzňov a aby sme si osviežili našu vôľu navždy zabrániť takýmto zločinom.

A hlavne sa pritom nespotiť a nezablatiť.

DSC09034.JPG

na papieriku pri ruži stálo: na pamiatku brata, ktorý tu zomrel

Býva to rovnaký obraz mizerne zahranej úprimnosti. Či je to oslobodenie koncentračného tábora alebo výročie SNP alebo hocičo iné. Ide len o tradície tej-ktorej krajiny. Na oslobodenie Bratislavy a návštevu ruského prezidenta si jedna štátna moc znásilní školákov a vyženie ich na Slavín, na oslobodenie koncentračného tábora si iná štátna moc vedľa plynovej komory postaví grilpártyšiatre a na Appelplatzi vyrastie pivný stan. A potom je tu obrovské množstvo ľudí, ktoré im to žerie aj s navijákom. Pritom im ide len o jedno: sviatok za nami, dojem spravený, odfajknúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie. Má už 226 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy. Medzi obeťami sú aj deti.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?