Ja som sa vybral do Pfitschertalu (alebo Taliansky Val di Vizze). Odviezol som sa až skoro na koniec pomerne dlhej doliny a štart túry spravil na parkovisku vo výške 1630 metrov.
Toto je pohľad už trochu nad parkoviskom dozadu naspäť na dolinu. Dominuje jej 2998 metrov vysoký Kraxentrager, ktorého taliansky názov tak trochu pripomína slovenské hory - volá sa totiž La Gerla.
Keď výjdete nad les, dostanete sa na vyhliadku, kde sa vám otvorí celá dolina, kam smerujete. V nej za zákrutou doľava bol môj základný cieľ - Hochfeiler Hütte vo výške 2710 metrov. Na nej som potom splnil aj druhý cieľ - nájsť skupinu, ktorá by sa nebránila, ak by som sa pripojil. Na druhý deň tesne pred siedmou ráno sme vyšli na cestu.
Ako to už býva, keď je celý týždeň pekne, tak na víkend sa počasie pokazí. Nebolo tomu inak, ale dúfali sme, že slnko hmlu rozoženie, lebo občas na chate presvitlo a umožnilo niekoľko dramaticky vyzerajúcich pohľadov.
Toto je skupinka jednej Bavorky a troch Bavorov v čase, keď som robil horského zvodcu. (hovorovo by som povedal, že štyroch Bavorov, ale asi pred rokom ma upozornili, že vo verejnom prejave treba dbať na pohlavie aj za cenu, že sa neúnosne pretiahne)
Tu sa išlo po čerstvo v noci napadanom snehu. Bolo to v miestach, kde som skupinu zozadu istil (Čo je iba eufemizmus pre fakt, že som v tú chvíľu ich tempu nevládal. Keď však prišiel trošku lezecky náročnejší úsek, tak som ich dobehol.)
Hmla však vôbec nevyzerala, že by sa chcela nechať slnkom poraziť a tak toto bola jedna z mála chvíľ, keď bolo vidno aj niečo iné okrem mlieka.
Slovenská časť skupiny na vrchole na hraniciach Rakúska a Talianska. Ako nemecký (Hochfeiler) tak aj taliansky názov (Gran Pilastro) znamenajú v preklade Vysoká veža resp. Vysoký stĺp. Výška 3509 metrov nad Jadranom, teplota 2°C, tlak vzduchu 666 hPa, viditeľnosť tak kúsok za koniec nosa. Vyššie som na pevnej zemi nikdy nestál.
Tesne pod vrcholom nad začiatkom Schlegeisského ľadovca, pri prezliekaní prepoteného trička za suché sa konala nepovolená demoštrácia proti voľbe predsedu Najvyššieho súdu SR. Jediný účastník predniesol reč, že voľba by nemala byť platná, lebo ich víťaz v tej dobe mal pozastavenú činnosť sudcu (takže sa jej podľa organizátorovho výkladu Ústavy nemohol ani len zúčastniť), vykonával vládnu funkciu ako nominant politickej strany (čo je v rozpore s princípom nezávislého súdnictva), volili ho aj členovia Súdnej rady, ktorých do funkcie uviedol on sám (čo je v rozpore s morálnymi princípmi ctenými veľkou časťou spoločnosti) a navyše bol dôverným priateľom políciou určenej hlavy albánskej mafie, preukázateľne na pôde Národnej rady SR klamal, vyhrážal sa jej poslancovi a prezentoval sa útokmi ad hominem s antisemitským podtónom (čo ho v očiach slušného človeka diskvalifikuje na pozíciu sudcu, nieto ešte predsedu Najvyššieho súdu). Vzhľadom na poveternostné podmienky sa demonštrácia skončila skôr, ako ju stihli talianski harabinieri rozohnať.
Počas zostupu dole bolo vidno asi toľko, ako počas výstupu. Dohromady nič, len občas prekukol ľadovec Gliderferner (Vedretta del Gran Pilastro).
Túto zábavu (lyžovanie na topánkach) mám celkom rád. Akurát treba dávať pozor, aby to snehové pole malo aspoň niekoľko centimetrov hrubý firnový povrch, lebo pokiaľ je tvrdé, tak na ňom nemáte šancu zabrzdiť a skončíte rozpleštený na skalách pod ním. Tiež nerobte takú somarinu ako pred rokmi moji kamaráti pri zostupe z Gerlachovského štítu, keď to spravili uviazaní na lane, prvý padol a stiahol ostatných a boli veľmi radi, že to vôbec prežili. Tiež je dobré, keď je istota, že pole je dostatočne hrubé a nie je tam pod tenkou vrstvou snehu žiaden kameň, čo pri samotnom lyžovaní nevadí, keď to ale neustojíte a padnete na zadok a budete sa ďalej šmýkať po ňom, tak taký šuter bude zrejme dosť nepríjemný.
Aha, tu sa moji kamaráti rozhodli, že podľa vzoru Asterixa a Obelixa postavia menhir.
Nakoniec z toho vzišlo takéto niečo. V prípade snehovej pokrývky to bude označovať približnú trasu chodníka.
Ešte trochu fauny a flóry. Toto je Svišť vrchovský.
Prilbica modrá, mimoriadne jedovatá rastlinka obsahujúca jed akonitín, ktorý paralyzuje nervovú sústavu a vám po konzumácii pomerne rýchlo prestanú všetky životné funkcie.
A toto zviera som videl prvýkrát v živote vo voľnej prírode aj to na dosť veľkú diaľku. Kozorožec.
