Pošta: obsah listu bol vykradnutý, zodpovednosť odmietame

Autor: Martin Marušic | 1.2.2011 o 16:20 | Karma článku: 16,88 | Prečítané:  4778x

Došiel mi zaujímavý list. Mal vpredu dieru, obálka bola vzadu prelepená páskou a obsah - nikde. Poslali mi ho kolegovia z českej firmy 30.11.2010 z pošty v Kralupách nad Vltavou. Vpredu bola napísaná jeho hmotnosť 49 g a nalepená zodpovedajúca známka hodnoty 25 Kč (bežný list na Slovensko stojí 20 Kč). Obyčajný list, ktorý si nejaký poštový zamestnanec nechal a poslal ďalej prázdnu obálku. Keďže som si spomenul, že bývalý riaditeľ pošty si rád nechal platiť reklamu o tom, ako vynikajúco pošta pracuje a mal som trochu času, pokúsil som sa zistiť, čo si o tom Slovenská pošta myslí. A dopadlo to podľa očakávania - od listu sa dištancovali. Áno, plaťte nám za služby, keď ale budú nedostatočné, nie je to náš problém.

Zavolal som sekretárke a opýtal som sa jej, čo tam bolo a ako to poslala. Došla na poštu, kde jej list odvážili. Očividne iným perom a iným písmom ako adresa, na neho napísali hmotnosť a nalepili prislúchajúcu známku. Nešlo teda o list, ktorý bol nezalepený alebo bez obsahu hodený do schránky, a len málo pravdepodobne bol zle zalepený a odlepil sa po ceste. Pracovníčka Českej pošty ho prebrala vážila, skontrolovala.

Zavolal som na infolinku Slovenskej pošty. Tam mi povedali, že to môžem reklamovať, ale maximálne jeden deň po doručení. Nebol som ale dva týždne doma. Nevedel som, kedy mi ho vlastne doručili a podľa dátumu podania to mohlo byť kedykoľvek. Čiže tajomstvo dobrých štatistík pošty začína už tu - nie ste doma a už ste vo veľmi zlej východzej pozícii. Pri poštových službách nikdy neviete, kedy vám čo príde ale na reklamáciu si musíte nájsť čas do jedného dňa (porovnajte napr. so záručnou dobou spotrebného tovaru, ktorá je bežne minimálne 2 roky, navyše pri nákupe ste fyzicky prítomný). Od začiatku máte teda rozdané veľmi zlé karty. Na moje šťastie pri obyčajných listoch sama pošta nevie presne, kedy ich doručila a už to nikto nezistí, pri iných máte smolu. Zároveň povedali, že reklamáciu môžem spísať na mojej pošte.

Tak som zašiel na poštu na Listovej ulici. Tam mi riaditeľka povedala, že som zle, lebo je to síce moja najbližšia pošta, chodím si síce po doporučené listy na ňu, ale moja doručovacia pošta je Bratislava 2 na železničnej stanici Nové Mesto. Odkiaľ to ale človek má vedieť, netuším. Ďalšie tajomstvo úspešnej práce pošty - reklamovať treba na správnom mieste, a to nie je vždy samozrejmé.

Potom sa ma snažila prehovoriť, že obsah aj tak zrejme nedostanem, tak načo reklamovať. Povedal som jej, že práve kvôli tomu, že mám zlý pocit, že si nejaký poštár číta list pre mňa a používa veci určené mne a na druhej strane pošta si platí reklamu, aká je úžasná. Keby sa list stratil, tak chápem, to je riziko poslania najlacnejšieho listu (hoci Česká pošta zaplatenú službu marketingovo nazýva Obyčejná zásilka - prioritní), ale že došiel bez obsahu, to vnímam ako zásah do súkromia. Povedala mi, že za tridsať rokov na pošte sa jej to ešte nestalo. Spýtala sa, či beriem aj možnosť, že zásielka bola hodená do schránky otvorená, čo som vylúčil práve kvôli tej hmotnosti napísanej na nej. Keď tento pokus nezabral a sama uznala, že takto sa to nestalo, pripomenula, že za to môže možno aj Česká pošta. To je pochopiteľne pravda, ale hádam nepôjdem kvôli tomu do Kralup nad Vltavou, keď list bol zaplatený a poslaný s tým, že ku mne príde od Slovenskej pošty. Veď keby zistili, že chyba sa stala v Čechách, mohli sťažnosť posunúť im. Ale bola fakt férová a reklamáciu som spísal a ona ju na tú železničnú stanicu poslala. Že sa ma snažila od nej odradiť, to sú praktiky každej firmy, to by bolo trochu nemiestne poštu za ne tvrdo kritizovať. Na druhej strane takýto prípad chráni dokonca článok 22 Ústavy Slovenskej republiky, kde je napísané, že "...tajomstvo dopravovaných správ sa zaručuje", pričom je v ďalšom explicitne menované, že sa týka aj písomností "zasielaných poštou". Podľa mňa pôsobila, akoby im tieklo do topánok.

No a potom zlatý klinec - po viac než mesiaci prišla reakcia na sťažnosť. Pán Manczal v mene vedúceho pošty Bratislava 2, Slavomíra Okruckého, napísal doslova: "Je nám ľúto že došlo k uvedenej situácii ale nie je možné žiadnym spôsobom zistiť kto chybu zavinil, keďže obyčajné listové zásielky pošta neeviduje a nezodpovedá za úbytok, poškodenie obyčajnej listovej zásielky." (čiarky chýbajú, lebo ich tam on nedal).

Tu by som sa rád obrátil na diskutujúcich s väčšími znalosťami práva ako ja. O čom to páni Okrucký a Manczal píšu?
Koho si mám predstaviť pod tým tajomným ústavným sa zaručuje? V Ústave máme napísané, že "dopravované listy a iné písomnosti" sú nedotknuteľné (okrem výnimiek ustanovených zákonom) a špeciálne je tam vymenované, že toto sa týka aj poštových správ. V zákone o poštových službách 507/2001 v paragrafe 8 je zadefinové poštové tajomstvo (širšie ako listové v Ústave), kde sa píše, že "predmet tajomstva možno sprístupniť len odosielateľovi, adresátovi, colnému úradu, colnému kriminálnemu úradu a colnému riaditeľstvu.", pričom ani tí colníci si nemôžu obsah len tak nechať a adresátovi nedať vedieť a poslať prázdnu obálku k adresátovi. V mojom prípade si zrejme niekto predmet tajomstva sprístupnil, dokonca ponechal, ale menovaní páni tvrdia, že Slovenská pošta za úbytok obyčajnej listovej zásielky nezodpovedá. Tak kto listové tajomstvo zaručuje a kto za jeho porušenie zodpovedá? Lebo podľa trestného zákona 300/2005 ak to bol zamestnanec poštového podniku, ktorý by úmyselným otvorením a vybratím obsahu porušil tajomstvo, tak mu v prípade dokázania hrozí odňatie slobody na jeden rok až päť rokov. Pošta mi ale v odpovedi nikde nenapísala za akých okolností a kde sa mohol obsah stratiť (nemuselo to byť úmyselné, mohla sa otvoriť a obsah vypadnúť) a kto mohol obálku znova lepiacou páskou zalepiť a prázdnu poslať ďalej a prečo by to vlastne robil a či to bolo ešte v Čechách alebo na Slovensku alebo sa nevie. Iba napísali, že ich to nemusí zaujímať, lebo zodpovední nie sú. Podľa mňa ale nie sú zodpovední za stratenie obyčajného listu ani za poškodenie (to majú v poštových podmienkách), za porušenie tajomstva ale áno. A tým ten ich "úbytok" určite je (či už úmyselný alebo nie).

Tak teraz na jednej strane chápem vynikajúce štatistiky Slovenskej pošty. Na druhej ale netuším, či správne chápem slovenské zákony (v tom prípade pošta za listy zodpovedná je a páni si drzo vymýšlajú) alebo je v zákonoch nejaký háčik, ktorý chráni poštu na úkor občana.

Ešte uvediem ako perličku vetu: "...ďakujeme Vám, že ste nás svojim listom upozornili na jeden z možných zdrojov znižovania kvality našich služieb..." Poštové služby fungujú na našom území už viac než 500 rokov, ale podľa tejto vety teraz zrazu prišiel Marušic a upozornil pánov, že je možné vykradnúť list a tým znížiť kvalitu ich služieb.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?