Reagan nikdy nebol extrémne bystrý, ani výnimočne vzdelaný, vedel však ako na ľudí a vedel sa schopnými ľudmi obklopiť. A ako silnou zbraňou na verejnú mienku sa ukázala schopnosť robiť si srandu z vlastných hendikepov.
Po nástupe do úradu napríklad povedal:
„Ale sú aj výhody byť prezidentom. Hneď po inaugurácii boli moje známky na vysvedčeniach preklasifikované na prísne tajné."
Podobne o svojom štúdiu sa vyjadril ako:
„Ísť na vysokú školu bola pre mňa príležitosť hrať štyri roky americký futbal."
Do doby jeho vládnutia tiež spadá vznik vtipu, ktorý bol odvtedy nespočetnekrát recyklovaný. Správa agentúry AP: V noci pri požiari vyhorela osobná knižnica prezidenta Reagana. V prudkých plameňoch bohužiaľ zhoreli obe jeho knihy. Prezidentovi je to o to viac ľúto, že v jednej ešte nestihol vymaľovať všetky obrázky.
Keď mu niekde vyčítali, že je na prezidenta starý (v čase nástupu do funkcie mal tamer sedemdesiat rokov), tak odpovedal:
„Thomas Jefferson raz povedal: Nikdy by sme nemali súdiť prezidenta podľa veku, ale podľa jeho práce. A odkedy mi to povedal, nemám obavy."
Reagan nakoniec zomrel ako deväťdesiattriročný, 178 rokov po Jeffersonovi.
Keď sa pri jeho druhom uchádzaní o prezidentský úrad v roku 1984 reportér opýtal, či jeho vek nemôže byť hendikepom vo volebnej kampani, tak sa nezaprel:
„Nijako nehodlám zneužívať pre politické ciele mladosť a neskúsenosť svojho protivníka."
Tiež bol známy svojou záľubou v spaní.
„Nakázal som im zobudiť ma kedykoľvek, ak sa bude jednať o národné nebezpečenstvo. Dokonca, aj keby to bolo uprostred zasadania vlády."
„K obedu si nikdy nedávam kávu. Nemôžem potom poobede zaspať."
Keď po ňom akýsi reportér chcel, aby sa mu podpísal na jeho starú fotku z filmových čias na ktorej pózoval s inou filmovou hviezdou - šimpanzom Bonzom, tak poznamenal:
„Ja som ten s hodinkami."
Keď sa ho po zvolení za guvernéra Kalifornie iný novinár pýtal, aký bude, povedal:
„Neviem, guvernéra som nikdy nehral."
Keď sa v roku 1968 špekulovalo, že by mohol byť viceprezidentom, povedal:
„Nexistujú absolútne žiadne okolnosti, za ktorých by som to bol ochotný robiť . Aj keby ma zviazali a umlčali, našiel by som si cestu ako to signalizovať krútením uší."
Vedel obrátiť na vtip aj svoju nevedomosť. Keď mu raz jedna novinárska hyena dala zákernú otázku: "Koľko mŕtvych je na arlingtonskom národnom cintoríne?", odpovedal:
„Tam sú mŕtvi všetci do jedného."
Na otázku, prečo máva pri sebe skoro stále želatinové cukríky, mal svojské vysvetlenie:
„Veľa sa o človeku viete dozvedieť podľa toho, či si vyberá jednotlivé farby, alebo hrabne plným priehrštím."
Po postrelení pri atentáte v roku 1981 povedal manželke:
„Miláčik, zabudol som sa uhnúť ."
Iný jeho legendárny výrok sa týkal jeho lenivosti:
„Usilovná práca ešte nikoho nezabila. Ale načo pokúšať osud?"
Keď mu chceli dať ako darček mula odmietol to:
„Bojím sa, že nenájdem pre neho uplanenie. Mám niekoľko stoviek ďalších v Kapitole."
Keď pri proteste poľnohospodárov dostal otázku, čo urobiť s horou nepredaného masla, odvetil:
„478 miliónov libier masla... Vie niekto, kde zohnať 478 miliónov libier praženej kukurice?"
Raz sa rozhovoril aj o diplomacii:
„Diplomacia je samozrejme zákerné remeslo plné nuáns, dokonca tak, že sa hovorí, že keď najmazanejší diplomati 19. storočia skonali, tak sa diplomati pýtali: Čo tým ten lišiak chcel povedať?"
Reagan sám zrejme ekonomickým veciam nerozumel, lebo sa o nich vyjadroval pomerne málo a občas aj zmätene. A keď už, tak s jemu vlastným vtipom. Sám o tom povedal:
„Sú chvíle, keď pravá ruka nevie, čo robí tá ešte pravejšia."
Každopádne aj v týchto otázkach si vedel zachovať zmysel pre humor. Bohužiaľ niektorí dnešní politici jeho prehlásenia prebrali ako seriózne.
„Nemám starosť o deficit štátneho rozpočtu. Je dosť veľký na to, aby sa o seba postaral sám."
„Vládny pohľad na hospodárenie by sa dal zhrnúť do pár krátkych viet. Ak sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zreguluj to. Ak sa to prestalo hýbať, zadotuj to."
„Hospodárska recesia je, keď stratí prácu sused. Hospodárska kríza je, keď stratíte prácu vy. Hospodárske oživenie je, ak sa ocitne bez práce Jimmy Carter."
Neskôr už ako republikánsky prezident na otázku, či cíti spoluvinu na prebiehajúcej kríze odpovedal: "Áno, roky som totiž patril k demokratom."
Trefné výroky sa mu podarili aj na adresu socialistického bloku.
„Ako spoznáš komunistu? Správne, je to niekto, kto číta Marxa a Lenina. A ako poznáš antikomunistu? Je to niekto, kto pochopil Marxa a Lenina."
„Keby Sovietský zväz povolil existenciu ďalšej politickej strany, stále by to bola krajina s jednou politickou stranou, lebo všetci by hneď prebehli do tej novej."
„Spravodajská služba hlási, že Castro je zo mňa znepokojený. Som znepokojený, že nemôžme prísť s ničím, čo by jeho znepokojenie oprávnilo."
Rovnako tak sa mu podarilo predbehnúť slovenského prezidenta a jeho slová o starom ujovi, keď už v roku 1984 si neuvedomil, že mikrofón býva občas zapnutý aj keď nemusí: „Milí Američania. Je mi potešením oznámiť vám, že Sovietský zväz bol postavený mimo zákon. Bombardovať začneme o päť minút."
K Samuelovi Pierceovi, vlastnému ministrovi, sa raz na recepcii s primátormi amerických miest obrátil slovami:
„Dobrý deň pán primátor, ako sa darí vašemu mestu?"
Vydarená bola jeho póza byť krčmovým frfľošom kritizujúcim politiku.
„Hovorí sa, že politika je druhé najstrašie remeslo. Ja som prišiel k poznaniu, že vykazuje veľmi blízku príbuznosť k tomu prvému."
„10 najnebezpečnejších slov v anglickom jazyku je: Som vládny úradník a som tu, aby som vám pomohol."
„Status quo je, pokiaľ viete, latinský preklad výrazu: sračky v ktorých sme."
„Vláda je ako detský zažívací trakt s veľkým apetítom na jednom konci a žiadnou zodpovednosťou na druhom."
„Sedieť doma dúfajúc, že nejaký vládny úradník niekedy bude robiť veci dobre je ako ísť kŕmiť krokodílov dúfajúc, že vás zožerú ako posledného - ale zožerú."
Bohužiaľ veľa jeho vtipov bolo založených na slovných hračkách, ktoré pri preklade svoje čaro stratia.
"Too much SALT isn’t good for you." (Priveľa soli škodí. Zároveň však SALT je aj názov zmlúv o nukleárnom odzbrojení - Strategic Arms Limitation Talks.)
"The other day, someone told me the difference between a democracy and a people's democracy. It's the same difference between a jacket and a straitjacket." (Nedávno mi ktosi vysvetlil rozdiel medzi demokraciou a ľudovou demokraciou. Je rovnaký ako rozdiel medzi bundou a zvieracou kazajkou.)
A na záver pre tých, ktorí stále nie sú rozhodnutí, aké povolanie by v živote chceli robiť.
„Politika nie je zlé povolanie. Keď uspejete, dostane sa vám veľa ocenení. Keď úplne vyhoríte a znemožníte sa, ešte stále je tu možnosť napísať knihu."
